49.časť Epilóg

O 1 a pol roka neskôr.

Vo chvíli ked som dočítala obsah obálky, ktorá mi došla, v klučke zaštrngotali klúče.

"Ahoj zlato," pozdravila som ho, no neodtŕhala oči od papiera.

"Ahoj miláčik, čo to tam máš?" Opýtal sa ma, zobral si z chladničky džús a objal ma zozadu okolo pása.

"Tomu neuveríš," usmievala som sa, "ponúkli mi prácu v Londýnskom baletnom divadle."

"Čože? To je skvelé!" Dal mi pusu na čelo, "čo presne tam budeš robiť? A vlastne kedy si išla na pohovor o pracovné miesto?" Povedal zmetene.

"Ja.. nemôžem tomu stále uveriť. Včera mi volal riaditeľ divadla a povedal mi, že mi príde obálka. Pochopíš tomu, že tam hrali aj hrajú najväčšie osobnosti baletu? Sen každej baletky je tancovať v nejakej hre v tom divadle. A pokial ide o to, čo by som tam robila, tak by som robila výberové konkurzy do hier a choreografie do nich. Videli moje maturitné skúšky a aj vystúpenia a povedali, že ma sledovali už nejaký čas."

"Práve si zmaturovala, ale aj tak myslíš, že budeš mať čas ešte na učenie detí?" Opýtal sa, no stále si pozeral papier v mojej ruke. Pred rokom som zobrala dobrovolnú prácu po škole a začala som učiť malé deti balet.

"Určite. Tri krát do týždňa si nájdem čas," odvetila som. Po tom, čo mi doktori povedali, že profesionálne tancovať už nebudem môcť, mi práca z tými deťmi veľmi pomohla. Tancovať nadalej aj môžem, no nemôžem si dlho a veľmi zaťažovať koleno.

"Super, tie malé kobylky mi už prirástli k srdcu," zasmial sa a ja tiež.

"Čo? Bol si somnou na hodine tri krát," podotkla som.

"To je pravda, ale tie zabijácke pohlady, ktoré mi vždy venovali, ked som vás vyrušil bol k nenahradeniu," uchechtol si a ja som mu jemne klepla po hlave.

"Inak volala som z otcom. Strávime leto tak ako aj minulé?" Otočila som sa na barovej stoličke tvárou k nemu a chytila ho okolo krku.

"Áno s tým som aj počítal. Vlastne dnes som sa dohodol s rodičmi, že prídeme na celý august do Škótska. Júl môžeme stráviť na Slovensku?"

"Áno, myslím, že to bude vyhovovať všetkým," odrazu som pokrčila nosom.

"Čo je?" Opýtal sa.

"Smrdíš milý muži! Chod do sprchy."

"Jasné, že smrdím, ved som bol cvičiť," dvihol si tričko a ovoňal si ho, "to je čistá mužská aróma."

Prehrabla som mu rukou vlasy a podotkla "radčej sa chod umyť než...," nestihla som dokončiť a už mi vlepil sladkú pusu na pery, "á," odtiahla som sa, "zmizni do kúpeľne," kričala som so smiechom.

"Čo si to povedala?" Zdvihol obočie.

"Zmizni do kúpeľne," prižmúrila som oči pripravená na všetky možné reakcie. Chytil ma na bokoch a začal ma štekliť až som sa zvýjala. Bol odomňa vyšší a omnho silnejší, takže moje pokusy o útek boli marné. Po chvíli kvílenia a prosenia ma schytil do náručia a niesol cez obývačku do kúpeľne.

"Zbláznil si sa!? Pusti ma, ja sa nechcem zamokriť," no nepočúval ma a dalej sa úškŕňal, "ved som oblečená!" povedala som mierne histerickým tónom na čo sa on zasmial.

"Ved ja ťa pekne vyzlečiem," lišiacky sa mu zdvihly kútiky úst.

"Thomas!" Vzdychla som a vzdala to. Niesol ma akoby som bola pierko. Ked sme prekročili prah dverí na kúpeľni, náruživo a hladne ma pobozkal. Zakvačila som sa mu o krk a dostala som sa do polohy zakliesneného malého dieťaťa. Nohy som mala omotané okolo jeho pása a on ma už nedržal pod stehnom a chrbátom, ale pod zadkom. Na okamih sa odtiahol a ja som spýtavo naňho pozrela.

"Čo je?" Opýtala som sa.

"Vieš, že si to najlepšie čo ma v živote stretlo?" Odvetil otázkou a usmial sa na mňa úsmevom z ktorého by každá padala na kolená, no ten úsmev bol už len môj.

"Viem, povedal si mi to už asi stí raz," zasmiala som sa.

"A poviem ti to aj dalších sto krát," široko sa usmial až mu nabehli na kútikoch úst jamky. Zatvorila som oči a nechala sa unášať jeho dotykmi a perami. Cítila som ako sa usmieva pomedzi bozky, ked otváral kohútik v sprche. Vedela som, že toto je jediné čo chcem. Čo potrebujem.