"Zajtra odchádzame na týždeň
na Nový Zéland," povedal Harry.
Sedel na stoličke. Sotva som
ho počúvala. Stále som myslela na to, čo mi povedal Thomas pred
tým než prišiel Harry. Prechádzali sme sa mlčky. No nebolo to
nepríjemné ticho. Každý uvažoval nad svojimi myšlienkami. Sem
tam niekto niečo poznamenal. Rozmíšlala som, čo to všetko
znamená.
"Haló? Zlato si v pohode?"
Opýtal sa Harry a položil mi svoju ruku na dlaň.
"Jasné, prepáč," odtiahla
som si od neho ruku, "kedy odchádzate?"
"Zajtra večer, čo nepočuješ?"
odpovedal.
"Počkať. Zajtra? To si musel
vedieť dopredu,prečo si mi to nepovedal skôr?" Zamračila som
sa.
"Áno, samozrejme, že vedel. Ved
som ti to hovoril ešte pred mesiacom."
"Aha, zrejme som na to musela
zabudnúť," riekla som.
"Áno, ale mám aj dobrú správu.
Zrejme sa uvidíme ešte pred sviatkami," povedal veselo. Nahol
sa a pobozkal ma. Bolo to.. zvláštne. Spomenula som si na naše
prvé pozkávanie, kedy mi telom prebehla triaška a v bruchu som
mala stovky motýlov. Teraz, akoby som zamrzla. Zrejme nevytušil
moje pocity a ked sa odtiahol, široko sa usmieval. Pokým bude preč,
v hlave si musím dať všetko dokopy.
Ked prišiel doktor so sestričkou,
Harry sa rozlúčil a odišiel. Skontrolovali mi koleno. Všetko sa v
ňom vyvíja tak ako má a to je dobrá správa. Netreba žiadnu
operáciu.
"Mám dobré správy. Zajtra vás
pustíme domov," usmial sa doktor.
"To rada počujem."
"Všetko sa lieči tak ako má.
Zajtra vám nohu ešte raz zkontrolujem a dám vám rehabilitačnú
knižku. Každý mesiac budete chodiť na kontroly, kde sa bude
zhodnocovať stav vášho kolena. Podla toho usúdim, či budete môcť
pokračovať v tancovaní," odvetil.
"Áno. V poriadku,"
odpovedala som.
Večer som volala s ocinom na skype.
Ukázala som mu dlahu a moju nemocničnú izbu. Rozprávali sme sa
hádam tri hodiny. Volal z riaditeľkou školy a dohodli sa, že do
sviatkov do školy ísť nemusím. Po prázdninách mi zostavia
špeciálny študijný plán. Zo školy ma nevylúčia, no ked
nebudem môcť tancovať, môžem sa zbaliť a ísť opäť na
Slovensko. Tanec je predsa môj študijný odbor. Riaditeľka to síce
nepovedala, ale som si istá, že by som do tej školy už viac
chodiť nemohla.
Ked sme ukončili hovor, pár minút na
to mi volala Nina. Hned ma ubezpečila, že sa to nikdy nestane.
Budem tancovať. No na to, aby som bola až taký optimista, som
vieru nemala. Jediný kto to vie je boh a s tým komunikovať cez
internet bohužial nedokážem. Môžem sa len modliť, že sa touto
hlúpu chybou nezničí všetko, za čo som celé roky drela.
Kazdym dnom sa nestacim divit :) je to vázne skvele ... myslim aj tie casti dozadu :D len nebudem ti komentovat kazdu zvlastne ked som si ich precitala naraz :D a s tym Thomas tak to bolo vazne super na zamotanie :)) takze len tak dalej :D a na koniec: I LIKE IT! :D :D
OdpovedaťOdstrániťEM
dakujem! som rada že sa páči :) x
Odstrániť