40.časť

Trochu dlhšia časť. Dnes pridám ešte asi dve časti o pár hodín. Pekné čítanie  prajem :) X 

 Dalšiu noc sa mi spalo o niečo lepšie. Ráno som sa zobudila svieža a vyspatá aj ked bolo len sedem hodín ráno.

Včera, ked ma Tomy domasíroval, vystrel sa na postely hned vedla mňa. Nemocničná postel je dosť úzka, a pre dvoch je ešte užšia. Boli sme na sebe tak nalepený, že som jeho vôňu mala stále pri nose. Pozerali sme telku a ked nás to prestalo baviť, vytiahol dvdčka ktoré mi priniesol, aby som sa nenudila. Pozerali sme Johnnyho Englisha 2 a náš smiech musel byť počuť až na druhé oddelenie. Ked mi začalo škvŕkať v bruchu, vykradol sa do bufetu a doniesol mi zemiakové lupienky a sladkosti. K tomu nám priniesol plechovky coly a spoločne sme pozerali filmy. Dlho mi s nikým nebolo tak dobre. Mám dojem, že takto mi bolo posledne s Ninou. Za ten čas čo bol pri mne, prišiel aj doktor. Povedal mi, že ma za 3 dni pustia, ak mi bude dobre. Sestrička mi priniesla barle, ktoré budem potrebovať prvé týždne k chôdzi. Tomy ma nahovoril, nech sa idem trochu poprechádzať. Zo začiatku som si nebola istá a Tomy ma pridržial za pás, zatial čo ja som zápasila s barlami. Po pár minútach som si musela dávať prestávky. No nakoniec sme obehli celú nemocničnú budovu.

Ked mi priniesli do izby obed, Tomy mi zašepkal do ucha.

"Keby niečo, v šuflíku máš čokoládu," zasmial sa.

"Okej, chod už, určite máš prácu," ani som si na to nespomenula, "ešte ťa kôli mne vyhodia, že sa ulievaš."

"O to sa neboj, zajtra ťa prídem znovu pozreť dobre?" Usmial sa.

"Fajn, pa."

"Ahoj," naklonil sa a dal mi pusu na čelo. Než som stihla niečo povedať, obliekol si kabát a vychádzať z dverí.

Asi okolo jednej sa tu zastavila Danielle s Eleanor a Louisom. Bola som prekapená, že Harry neprišiel s nimi, no nepýtal som sa. Louis mi dal ružové balóniky a El a Danielle plyšového malého medvedíka. Okolo štvrtej tesne potom, čo odišli, prišiel Harry.

"Ahoj, zlato," chcel mi dať pusu na ústa, no v poslednej chvíli som sa odtiahla a dal mi ju na líce.

"Ahoj, čo ti tak trvalo?" Chcela som zmeniť tému. O Thomasovy som mu radčej hovoriť nechcela, ani o tom čo mi hovoril.

"Asi o jednej sme skončili s tou schôdzkou. Louis s Eleanor a Danielle mi povedali, že idú za tebou. Bol som im vdačný, pretože som si musel ísť vybaviť niečo do mesta a aspoň si tu nebola sama. Aby som nezabudol, Liam, Zayn aj Niall ti odkazujú skore uzdravenie."

"Aha," odvetila som.

"Stalo sa niečo?" Opýtal sa a sadol si na postel.

"Nie, vobec," zaklamala som, "Harry môžem sa ťa na niečo spýtať?"

"Jasné, na čokolvek."

"Pamatáš si ma z toho večera v lietadle? 28.júla let z Mníchova do Londýna. Ako som ti padla na nohy?" Trochu som sa zasmiala. Lišiacky sa usmial a naskočili mu jamky na ústach.

"Jasné, že som si ťa pamatal," usmial sa, "najskôr som si myslel, že to je nejaká fanúšička, no bolo mi to v podstate aj jedno. Do tých očí som sa mohol pozerať aj zbytok letu."

"Ále, klamár! Hned si zalahol," zasmiala som sa.

"To je pravda, bol som velmi unavený," zasmial sa aj on.

"Prečo si mi to pri skúškach nepovedal?"

"Čo ako?" Opýtal sa.

"No, že ma poznáš. Mne to bolo blbé hovoriť."

"Aha. Neviem, tiež mi to bolo blbé len tak k tebe prísť a povedať ti to," odvetil.

"Fajn, už si jedol?" Opýtala som sa ho, pretože som bola dosť hladná aj napriek obedu.

"Nie," odmlčal sa, "mám pre teba prekvapenie," usmial sa a z tašky vytahol McDonald.

"Hí," môj žalúdokm zaplesal.

Dnes, za mnou doobeda prišla Carly spolu s Niki a doniesli mi čisté veci a môj notebook. Akoby vedeli, priniesli mi pár čokolád a keksov. Dnes bol sviatok a do školy sa nešlo. Takže nepríjemnosti s neospravedlnenými hodinami mať nebudú. Kecali sme o všeličom možnom aj nemožnom. Ked mi priniesla sestrička obed, vychádzali už z dverí, kde sa zrazili s Tomym. Spýtavo sa na mňa zahladeli a Carly nezabudla lišiacky zdvyhnúť obočie a Niki sa úšŕňala cez celú tvár.

"Zdravím," pozdravil ich Thomas.

"Ahoj, sme práve na odchode," odvetila Carly.

"Ahoj," zavrel na nimi dvere a usmial sa, "ako sa má pacientka?"

"O dosť lepšie, ked viem, že toto nebudem musieť ziesť od hladu všetko," zasmiala som sa. Naozaj to nevyzeralo najlepšie, no aby sestrička nerozprávala, že nič nejem aspoň časť zjesť musím.

"Prečo?" Opýtal sa na tvári mal divný úsmev.

"No, pred tým než ste mi sem nosili jedlo, som bola taká hladná, že mi chutilo aj toto tu," ukázala som na divnú zeleninovú kašu farby hovienka.

"Aha," zasmial sa, "chápem. Niečo som ti priniesol." Až teraz som si všimla, že v ruke drží papierovú tácku s dvoma umelohmotnými pohármi.

"Och," slastne som si vzdychla, "Starbucks," usmiala som sa.

"Ako si vedel, že práve to teraz potrebujem?" Od kedy som prišla do Londýna, na kávu zo Starbucksu som si zvykla každý deň.

"Tipol som si," žmurkol a podal mi pohár. Sadol si na stoličku ktorá bola pri postely.

Carly a Nik mi spolu s čistým oblečením doniesly aj pyžamo. Ešte vždy som mala to nemocničné. Nechápala som, prečo mi nepriniesly klasické flanelové s dlhými nohavicami a košelou. No celkom som sa nepotešila, ked mi priniešli krátku nočnú čiernu košielku zo saténu. K nemu mi zabalili čierny krátky župan tej istej látky.

"To ako vážne si mám toto obliecť v nemocnici?" Zasmiala som sa ked mi pomáhali sa obliecť.

"Ved si to mala medzi vecami," odvetila previnilo Niki no videla som, ako sa Carly uchechtáva. Dobre sa zabávali.

"Fajn, ale ešte som to nemala ani na intráku nieto ešte v nemocnici," odvetila som cez zaťaté zuby.

"Dobre, chceš toto pyžamo alebo si necháš to čo máš na sebe?" Opýtala sa Carly. Zahľadela som sa na moje "sexi" pyžamo ktoré som mala až po kolená.

A tak. Teraz ked som bola v čiernom saténe a srkala kávu cez slamku, sa na mňa Thomas díval. Perinu som mala zošuchnutú po pás. Vôbec sa nesnažil uhýbať očami inak, akoby len náhodou o mňa zavadil pohladom. Ale díval sa so záujmom a pomaly. Prezeral si každý milimeter. Naňho sa tiež nepozeralo zle. Mal čierny kašmírový sveter, ktorý mu obopínal trup, béžové nohavice, ktoré mal nižšie ako sa zvyčajne nosí, čierne vysoké tenisky a čierny koženný opasok.

"Uhm," odkašlala som si. Oči mu vystrelili späť na moju tvár.

"Nové pyžamo?" Nadvihol obočie.

"Ani nie," trochu som očervenela.

"Páči sa mi," žmurkol na mňa a odpil si z kávy. Moje slabé červenanie prešlo do purpurového odtieňa.

"Nejdeme sa prejsť?" Opýtal sa odrazu.

"Jasné," zavolala som sestričku, ktorá mi zložila nohu so sádrou. Obliekla som si čierny krátky župan a po celý ten čas na mňa hladel. Bili sa vo mne zvýrené pocity. Ked som sa oprela o barle, zdvyhla som zrak a pohlady sa nám stretli. Upieral na mňa čierne oči. S toho uhrančivého pohladu sa mi podlamovali nohy. Podišiel ku mne a zo zadu ma chytil za pás. Pokožka sa mi pod jeho dotykom zachvela a po rukách aj nohách mi prešli zomomriavky.

"Si krásna," potichu zamrmlal do ucha. Než som stihla niečo povedať, odvetil, "podme."