31.časť

Prvá som vošla ja a takmer som narazila do Lily. Tesne za mnou išiel Harry, ktorý do mňa zo zadu narazil a niečo si potichu zamrmlal. Lily pozerala s vytreštenými očami a videla som na nej, ako sa premáha aby sa naňho nevrhla.

"Lily, ahoj," pozrela som na ňu pre istotu s výhražkou na tvári..

"A-ahoj," zatrkotala, no hned sa spamätala a žmurkla na mňa.

"Ahoj, ja som Harry," pozdravil sa a natiahol k nej ruku.

"Ahoj. Ja som Lilian, ale môžeš mi hovoriť Lily," odpovedala a v nefalšovanom nemom úžase pozerala na ich spojené pravé ruky. Ked sa ho držala už viac ako bolo potrebné, jemne som si odkašlala.

"Ehm, Lil mali by sme sa ísť prichystať."

"Jasné," pustila mu ruku.

Po prvý krát som si všimla dalších dvoch chlapcov zo školy, ktorí stáli za nami. Harry sa im tak isto predstavil a prišli aj ostatní štyria. S Louisom, Zaynom a Liamom som si podala ruku a zdali sa mi tak ako Niall, velmi pohodový. S názorom o Harrym si ešte chvíľu počkám. Prišiel za nami nejaký chlapík zo slúchatkami na ušiach a papiermi v rukách.

"Chalani, máte ísť na pódium. A vy ste tí z tej umeleckej školy?" Opýtal sa nás.

"Áno," odpovedala som ja.

"Dobre, vzadu sú dve šatne. Prezlečte sa a o desať minút prídite."

Prešli sme popri kulisách a nejakých divne zapáchajúcich veciach, až sme prišli k dvom dverám zo štítkami šatne. Lili si obliekla volné biele tričko z ružovými prúžkami, tmavo modré úzke tepláky ktoré mali nízky rozkrok a úzke gate, a biele vysoké botasky nike. Vlasy si zapla do drdola a ja som ich si dala do chvosta. Pramienok krátkych vlasov mi padol do tváre, no nezaoberala som sa s tým. Vyšli sme a prechádzali tou istou úzkou dlhou chodbou akou sme sa sem aj dostali. A potom som videla niečo absolútne absurdné a nepochopitelné, načo som takmer zabudla. Dalej od nás, no dosť nato aby som videla kto to je, stál Thomas s nejakou babou a bozkávali sa. Jazyk jej strkal až do krku a zmocnil sa ma pocit vracania. Stála som uprostred chodby a civela. Lili si to všimla, zastala predo mňa a začala mi kývať rukou pred tvárou.

"Haló? Zabudla si si hlavu alebo čo?"

No ako keby som ju nepočula, kráčala som dalej a dúfala, že si ma všimne. Lili za mnou dobehla a kráčala spolu so mnou v mojom tempe. Pozerala som priamo naňho. Odrazu sa od nej odlepil a len ako keby náhodou zavadil o mňa pohladom.

"Barbi?" prižmúril oči a ked som prišla bližšie mala som chuť mu vraziť.

"Tomy ahoj," povedala som s nastaveným úsmevom a premerala si ryšavku vedla jeho boku.

"Čo tu robíš?" neskrýval prekvapenie.

"Ja? Čo tu robíš ty? Som tu na nacvičenie jednej akcie."

"S One Direction? To je tá skupina ktorá ma zamestnáva, vlastne jej manažment ale to je jedno. Takže ťa nakoniec prijali na školu?"

"Som prekvapená, že ťa to vôbec zaujíma," nechápala som ako môže byť taký arogantný. Taký nevšímavý. Ako by sa nič nestalo. Odkedy sme sa nevideli, som naňho myslela takmer stále. A on? Ja za ním roním slzy a on sa olizuje s dievčaťom, čo vyzerá ako štetka. Mala dlhé nafarbené vlasy, červené obtiahnuté minšaty, čierne lodičky a čierne sako. Na očiach mala čierny make-up a červený rúž ktorý mala na ústach, bol teraz na Thomasových. Videl, ako si ju prezerám a dodal.

"Ehm, toto je Suzy. Už som ti ju spomínal."

"Teší ma," zatiahla som ironicky, no bud ten sarkazmus prehliadla, alebo si ho nevšímala.

"Ahoj, moja. Tomy ideme si už sadnúť, pod," okázalo ho chytila za ruku a doslova sa doňho zakvačila. Bola som celá červená.

"Hej, kto to bol?" Opýtala sa Lili ktorá sa po celý čas na mňa s úškrnom dívala.

"Nikto dôležitý," odsekla som, "pod, už nás pravdepodobne čakajú." Musela som sa pár krát z hlboka nadýchnuť. Oči sa mi zalievali slzami, no teraz som si zakázala plakať. Nevyroním kôli

nemu ani jednu slzu.