29.časť

V nedeľu sme išli do centra spolu s Carly. Nakupovanie má rada rovnako ako ja a okrem vypredania drogérie a parfumérie sme si kúpili aj pár vecí. Na obed sme sa boli najesť v McDonalde a potom sme zašli ešte do Starbucksu. Dobre sme si rozumeli a predstavila som ju s Nik, keď prišla za mnou na internát, ktorú poznala len z videnia, no hneď spolu začali kecať.

Poobede som si bola pre knihy a rozvrh do školy. Zo záujmom som si ich prezerala a prekladala som si slovíčka z prvých stránok z učebníc, aby som lepšie chápala textu. Stihla som volať s ockom na skype a predstavila som mu aj Carly, ktorá sa mu zapáčila. No a Carly zo záujmom sledovala môj rozhovor, ktorý prebiehal v slovenčine

Pondelok prebiehal v celku dobre. Do obeda sme mali klasické hodiny ako na každej inej škole. Noví žiaci, teda aj ja sa na hodinách predstavovali. Takmer všetky hodiny som mala spolu s Nik okrem francúzštiny a ľubovolného predmetu, ktorý ja som si vybrala street dance, čo je volnejšie tancovanie a Nik sa prihlásila do spoločenských tancov.

Pomaly ubiehali dva týždne od prvého dňa v škole. Ráno som vstala o ôsmej a o deviatej sme mali prvú hodinu. Po ceste do školy sme si s Carly a Nik kupovali kávu a croasanty. Keď vyučovanie končilo zhruba okolo dvanástej, išli sme na obed do školskej jedálne, kde na výber boli len zdravé veci typu, šaláty rôznej variácie, nesladené malinovky, akékoľvek mäso okrem vyprážaného a podobne. Poobede sme mávali do pol štvrtej hodiny baletu, z toho dva krát do týždňa bol miesto baletu ľubovolný predmet. Každý deň sme s Carly chodili naspäť do intráku. Učievali sme sa asi do pol siedmej a zvyčajne sme potom vždy išli do nejakého fast-foodu. Veď prebytočné tuky aj tak spálime. Cez víkendy som niekoľko hodín volávala s Ninou a aj s otcom a večer sme išli buď do klubu, alebo do mesta.

No po dvoch týždňoch keď sme prišli do školy, bol na nástenke vyvesený oznam. Športová značka robí akciu a z našej školy tam budú piati študenti vystupovať spolu z hudobnou skupinou. Budú to ale len študenti z krúžku ktorý som si vybrala ja. Takže Nik so svojimi spoločenskými tancami nemohli vybrať. Nebolo to vystúpenie pri ktorom nám dajú body na koncoročné vysvedčenie, takže to bolo takmer všetkým fuk koho vyberú. Názov skupiny neuviedli, zrejme to asi nebude nič veľké. V to popoludnie pred začatím tréningu som si aj tak trochu priala aby ma vybrali. Ani som nevedela prečo, ale bola by som rada. Carly aj Nik ma popredstavovali veľa ľudom zo školy a tak som poznala takmer všetkých z môjho ročníka.

"Koho myslíš, že vyberú?" Opýtala sa ma mierne ľahostajne Lili. Bolo to milé dievča síce trochu namyslené ale inak fajn.

"Netuším," odvetila som s našpúlenou pusou.

Do miestnosti prišla učiteľka.

"Študenti, najprv oznámim päť mien, ktoré ako ste si mohli už prečítať na nástenke, budú vystupovať na akcií značky Adidas. Sú to ..," začala menovať. Och! Som medzi nimi. Je tam aj Lili, ktorá sa zatvárila s nechuťou. Ďalej je tam ďalšie dievča a dvaja chalani. Bola som nadšená. Dnes je piatok a my piati tu ostávame nacvičiť choreografiu, zatiaľ čo ostatní majú uvoľnenie. No nevadí. Zajtra bude skúška predstavenia spolu zo skupinou.

Choreografia nebola ťažká a bola nacvičená do dvoch hodín. Nine aj Carly som pre istotu písala sms-ku nech ma nečakajú. Keď som už schádzala po schodoch školy, zastavila ma Lili.

"Počuj, chceš vedieť meno tej skupiny?" Spýtala sa celá natešená.

"No."

"Budú to One Direction!" Ajaj, fanúšička. Miesto očí mala srdiečka a triasla sa ako pomätená.

"Bože, som ich veľký fanúšik!" Dodala keď videla, že na to nič nemienim povedať. Tvárila som sa neutrálne a vlastne ma to nejako ani nežralo.

"A si si istá? Odkiaľ to vieš?" Opýtala som sa s nadvihnutým obočím.

"Otec mi to povedal, on sponzoruje túto školu a práve som s ním dovolala. Nepovedali to, aby sa ľudia o to nechceli príliš hlásiť len kvôli nim, chápeš?" Hovorila mi tónom ako s malým dieťaťom.

"Jasné, len hlavne kľud. Nemôžeš sa správať ako psycho-fanúšik, pretože tým urobíš vizitku aj našej škole. Nezabudni, že ju reprezentujeme," odvetila som.

"Máš pravdu, do zajtra to predýcham. Už musím ísť, pa!" Usmiala sa a nastúpila do auta.

Vzápätí som si spomenula na incident v lietadle spolu s chlapcom s jedným z nich a hneď mi prišlo zle. Čo si o mne pomyslí? 

No radšej som zahnala zlé myšlienky a presvedčila samu seba, že bol natoľko ospalý, že si ma nebude pamätať.