28.časť

Keď sme už vstávali zo sedadiel, rozlúčila som sa Peťkom. Pri východe z lietadla mi ešte zakýval a už som ho videla ako spolu s rodičmi odchádza.  

Obliekla som si sveter a išla si zobrať batožinu. Na kufre som si zobrala malý vozík inak by som nezvládla zobrať na rukách. Vyšla som z veľkého Londýnskeho letiska, no už som sa tu vyznala lepšie. Pri letisku boli pristavené taxíky, k jednému som podišla a vzápätí mi už vodič nakladal veci do auta. Podala som mu adresu internátu ktorú som mala napísanú na papieriku.

Asi po do dvadsiatich minútach sme zastali pred veľkou budovou, v tej istej časti mesta kde sme bývali v hotely. Kúsok odtiaľto je škola. Potešila som sa, že nebudem musieť denne dochádzať metrom alebo inou dopravou do školy. Zaplatila som taxikárovi a horko ťažko som vošla do vnútra s veľkou batožinou. Bola to krásna, historická budova. Bolo to tu priestranné a podobné budove školy. Mala veľké francúzske okná. Vnútri prevládali farby bielej a hnedej. Vstúpila som do menšej haly, kde na ľavo boli sedačky, na pravej strane pult a za ním starší pán. Po ľavej strane za kútikom zo sedadlami viedli veľké schody na horné poschodia. V strede bol okrúhly stôl, kde boli vo váze kvety. Popri mne prechádzali deti rôzneho veku. Niektorý s rodičmi, iný sami, tak ako ja. Podišla som k pultu a pozdravila Charlieho, ktorého meno som si všimla na ceduľke na jeho veste.

"Dobrý deň, ako vám pomôžem?"

"Som tu zahlásená," povedala som a podala mu papiere. Pozrel sa na ne, otočil sa a z pultu kde boli zavesené kľúče zobral jedny s číslom 24.

"Tu sú kľúče, tu je internátny poriadok. Večierka je do desiatej večer, potom sa už internát zatvára. Otvorený je od piatej rána. Ak by ste niečo potrebovali alebo by ste mali nejaké výhrady voči niečomu, kľudne príďte za mnou," jemne sa usmial a podal mi hrubší zväzok papierov a kľúče od izby.

"Ďakujem," zobrala som si veci a išla smerom k schodisku. Veci som si dala do tašky, no kufre som si musela niesť oddelene po každom schodisku. Keď som schádzala dole po posledný kufor, pribehol chlapec asi v mojom veku a zobral ho.

"Ahoj, videl som ťa ako sa s tým trápiš. Pomôžem ti," žmurkol na mňa.

"Vďaka," usmiala som sa. Vyšiel s veľkým kufrom pri ostatné a bral do ruky ďalší veľký.

"Kde máš izbu?" Opýtal sa.

"Číslo 24. No nemám tušenie kde to je," odvetila som po pravde.

"Dievčenské poschodie je na prvom poschodí. Chlapčenské na druhom, hneď nad vami. Takže to bude tu," porozhliadol sa na dlhej chodbe. Pozerali sme na ceduľky dverí až sme došli k mojej izbe.

"Ďakujem, neviem či by som to zvládla bez ujmy na zdraví," zasmiala som sa na čo on tiež.

"Neďakuj, to je slušnosť. Mimochodom som Chris. Niesi odtiaľto však?"

"Ja som Barbora. Nie, som zo Slovenska." Načo sa zamračil a ja som odvetila, "to je v strednej Európe, ako je Česká republika."

"Aha, mám tušenie kde asi," usmial sa, "musím si ísť vybaľovať veci, rád som ťa spoznal, dúfam že sa ešte uvidíme," povedal a už mi kýval a zmizol na schodoch.

Nadýchla som sa a modlila, nech izba vyzerá dobre. Otvorila som dvere a porozhliadla sa. Bola to priestranná veľká izba. Mala dve dvoj-lôžkové veľké postele po oboch stranách. Izba bola nebadane rozdelená na dve časti. Po ľavej strane bola v rohu miestnosti postel, vedľa jej otvorenej strany bol nočný stolík s lampou, za nohami postele bola nízka komoda. Vedľa na stene boli posuvné biele dvere. Ako som si neskôr všimla bol to malý šatník. Vedľa neho pri dverách v rohu bol rohový stôl na ktorom bola tiež lampa. Verná kópia ľavej strany bola aj na pravej. V strede medzi dvomi stranami boli dvojité francúzske okná. Boli zahalené dlhými bielymi záclonami. Hneď vedľa mňa na pravej strane boli pootvorené dvere. Nazrela som a bola to kúpeľňa. Mala sprchový kút, záchod, umývadlo spolu zo skrinkami a veľké zrkadlo na ním. Kachličky boli béžové a bolo to tu všetko nové. Nábytok v izbe bol biely a tiež nový. Spolubývajúca tu ešte nebola, takže som si prvá zabrala posteľ. Vybrala som si tú na ľavej strane aj keď to bolo jedno, pretože boli tie isté. Kufre som si postavila pri postel, odhrnula som závesy a nazrela na výhľad z okien. Videla som na ulicu, na vchod internátu. Začínalo sa mi tu páčiť čoraz viac.

 Carly

Keď som si vybaľovala veci a ukladala do šatníka, do izby vošla moja zadyhčaná nová spolubývajúca. Mala dlhé rovné blond vlasy, bledomodré oči a chudú postavu. Aj keď nebola namaľovaná, bola veľmi pekná. Mala ne sebe čiernu volnú mikinu, šedé tepláky a teplé členkové čierne papuče. Mala dva kufre a keď vošla, za ňou vstúpil do izby ešte straší muž, čo som si pomyslela, že to bude zrejme jej otec.

"Oci, už to zvládnem. Choď a pozdravuj mamu," vyháňala ho.

"Dobre, ale si si istá, že už nič nepotrebuješ?"

"Áno. Ahoj," dala mu pusu na líce a zavrela dvere.

"Tí otcovia," s unavenou tvárou sa na mňa usmiala.

"Ja som Carly," prišla ku mne a vystrela ruku z úsmevom.

"Ahoj, ja som Barbora," predstavila som sa tiež a potriasla som si s ňou rukou.

"Minulý rok som ťa tu nevidela, si tu prvý krát?" Opýtala sa a začala vyťahovať veci.

"Áno, som tu zatiaľ na jeden rok. Niečo ako výmenný pobyt," odvetila som, "a ty?"

"Ja sem chodím od 15 rokov. Ale prvý rok som najprv dochádzala do školy, až minulý rok som presvedčila rodičov, že sa mi neoplatí dochádzať až s predmestia," povedala.

"A čo študuješ?" Opýtala som sa zo záujmom a pokračovala som s vykladaním vecí.

"Spev, ty?"

"Tanec," odpovedala som, "dúfam, že mi aj zaspievaš," načo sa zasmiala.

"No, budeš ešte len rada keď si zavriem ústa. Ja si neustále niečo hmkám alebo spievam," otočila sa ku mne a usmiala sa.

"Mne to nebude vadiť, prvý krát budem s niekým bývať v jednej izbe. Aspoň tu nebude ticho."

"Si jedináčik?" Opýtala sa.

"Hej, bývam len s otcom."

"Ja mám staršiu sestru," zasmiala sa, "tá o takomto čase otvára fľašu a ide oslavovať, že ma nemá doma," zaškerila sa, na čo som sa zasmiala.

Bavili sme sa pokým sme si vyberali veci z kufrov. Carly býva na predmestí Londýna, kde sú veľké domy a bohatí ľudia, čo ma ani neprekvapilo. Na tejto škole si len málokto môže dovoliť to školné a peniaze za internát. Má staršiu sestru Moly, ktorá má 20 rokov, no býva ešte s rodičmi a popri študovaní na vysokej robí modeling. Má čierneho labradora Hadleyho a jej rodičia sú prehnane starostlivý. Na internáte je ako na prázdninách. Robí si takmer čo chce, zatiaľ čo doma má samé príkazy a zákazy. Rozprávala som jej o mojej rodine a prekvapivo som z nej necítila ľútosť ako u väčšiny ľudí, len pokojne na mňa hľadela a počúvala. Z jej vystupovania a rozprávania som rozoznala že nieje povrchná ani namyslená. Bola presný opak, milá a priateľská. Dovybalila som si veci a kozmetiku sme si zaniesli do kúpeľne.

"Zajtra musím ísť do obchodov, do lietadla som si nemohla zobrať všetko," odvetila som.

"Pôjdem s tebou, a môžem ti to tu poukazovať," usmiala sa.

Pred spaním som poslala ešte smsku otcovi. Škola začína pozajtra, aj napriek menšiemu stresu sa už neviem dočkať.