7.časť

Keď sme prišli do riaditeľne a posadili sa na stoličky, bola som nervózna, no zároveň som si uvedomila, ako sa teším. Boli sme tam asi hodinu. Plán vyzerá takto: 30.júla prídem na určenú adresu školy, zapíšem sa do poradníka a výberový konkurz začína o 15:00. Najskôr bude skupinový tanec, kde nám budú hovoriť aký cvik máme urobiť, to bude balet, potom bude tancovať každý samostatne na rýchlu hudbu. Výsledky oznámia o 2 dni neskôr. Ešte deň pred konkurzom priletíme do Londýna a budeme tam až do výsledkov oznámenia prijatých.

Zvyšok dňa prebehol v kľude. Tréningy už nemávam, takže domov som prišla pomerne skoro. Uvarila som si cestoviny, išla si dať sprchu a keď som si prišla do izby, zapla som notebook. Prihlásila som sa na facebook a na twitter. Celý facebook bol zaplnený fotkami alebo skupinami o One Direction. Ďalšie hviezdičky, ktoré budú známe dva roky a keď sa ich malé dievčatá nabažia, už nebudú zaujímavý, pomyslela som si. No keď som si zapla youtube, skúsila som si ich vyhľadať. One thing, What makes you beautiful, Gotta by you, Stole my heart... kopec pesničiek. Zapla som si teda What makes you beautiful. Ani som nevedela ako a už som si pohmkávala do rytmu pesničky, je to nákazlivé. Ale tá pesnička je dobrá, istým spôsobom akoby ma ukludňovala, no môj štýl počúvania hudby to ani nie je. Na twitteri som si vyhľadala ich mená. Folowla som len jedného – Liama Payna a o jeho priateľke, Danielle Peazer som vedela už dlhšie. Je to moja ikona tanca. Všimla som si niektoré príspevky, na ktoré odpísala heterom a pod tým aj Liamove komentáre. Bola som naozaj prekvapená. Ten ju musí ľúbiť. Kiežby boli všetci taký. Odpísala som ešte pár kamarátom na twitteri a facebooku a napísala tweet "London I'm coming!" Vypla som notebook, ľahla si pod periny a po pár minútach som zaspala.

V sobotu ráno som vstala o 10:00. Snívali sa mi neuveriteľne bláznivé sny o One Direction. Pustím si jednu ich pesničku, vyhľadám na tt a už sa mi celú noc o nich sníva, zasmiala som sa pre seba. Vošla som do kúpeľne, dala si sprchu, umyla zuby a prezliekla som sa z pyžama do voľného bieleho trička, teplákových kraťasov a vlasy som si dala do drdola. Zišla som dolu a videla, že otec je na gauči a prepína programy.  

"Dobré ráno," pozdravila som ho a dala mu pusu na líce.

"Dobré, v kuchyni máš raňajky."

"Dobre, idem sa najesť," odvetila som.

V kuchyni boli moje obľúbene vafle. Dala som si na ne jahodový džem, trochu granka a skoro som nestíhala prehĺtať. Niekto sa za mnou zasmial a v tom už otec prichádzal do kuchyne.

"No čo? Som hladná," zasmiala som sa.

"Veď ja nič nehovorím," usmial sa na mňa a nalieval si do šálky čaj.

"Ale ani nemusíš," uškrnula som sa.

"Inak, vo štvrtok už letíš do Talianska, tak tu máš kartu a chod si kúpiť čo potrebuješ," povedal mi a vyťahoval z peňaženky kreditku.

"Veď mám svoju oci," nechápala som.

"Na mojej máš viac peňazí, kúp si niečo aj do Londýna," žmurkol na mňa a ja som sa mu hodila okolo krku a dala mu veľkú mľaskavý čokoládovú pusu na líčko.  

"Ďakujem!" usmiala som sa.

"Neboj, pošlem ti peniaze aj na tvoju, aby si mala za tie dva týždne čo tam nebudem," povedal.

"Dobre, ale nemyslím, že tam budem nejak utrácať, veď spať aj jesť budem u starkých," odpovedala som mu.

"A ja si zas nemyslím že keď ťa Bella a Anna zoberú do mesta, že tam nič neminieš a ani nebudeš potrebovať peniaze," zasmiali sme sa. Bella a Anna boli dcéry mojej tety Marie ktorá bola mamina sestra, takže to boli moje sesternice. Strašne radi nakupovali a vždy ma brali zo sebou keď som prišla na prázdniny. Už sa neviem dočkať až ich všetkých znova uvidím!