5.časť

"Ahoj," pozdravil ma.

"Čo tu robíš?" Až neskôr som si uvedomila, koľko je hodín.

"No, je 14:20 a keď si neprišla, išiel som ťa hľadať," povedal mi s úsmevom. Na sebe mal priliehavé biele tričko, čierne tepláky a botasky.

"Aha, prepáč. Počkaj, zbalím si veci a môžme ísť," vypla som hudbu, zobrala si veci a vyšli sme.

Keď sme prechádzali cez chodbu, ukradomky som naňho pozerala a keď si to to všimol, prihovoril sa mi. "Barbi, to čo sa stalo v piatok," začal a mne až vyschlo v krku, "vieš mal som vypité a moc si s toho ani nepätám a nechcem aby si si to vysvetlila nejak špatne ale..," ani som ho nenechala dorozprávať pretože som videla, aký mu je tento rozhovor trápny a mne bol v podstate tiež.  

"Nechajme to tak Adam, ja som ti chcela povedať to isté. Beriem ťa ako kamaráta a chcem aby to tak aj zostalo," videla som na ňom ako si s úľavou vydýchol a usmiala som sa.

                                                                        ...

Nasledujúce tri týždne neboli veľmi kľudné a bol to jeden veľký kolotoč. Od rána do obeda na hodinách, potom na tréning a domov som prišla až večer, učitelia brali na to ohľad a za to som bola vďačná. Cez výkendy som dospávala ranné vstávanie, neskoré zaspávanie a učenie. Boli dva dni do vystúpenia, o pár dní vysvedčenie a potom letné prázdniny na ktorých si konečne oddýchnem. Od nervozity ma Nina ukľudňuje už týždeň. Keď som si predstavila kto všetko príde, zovrel sa mi žalúdok.  

Choreografia bola veľmi dobrá. Mali sme všetko nacvičené a tak sme sa zaoberali hudbou, ktorú sme dali do hudobného oddelenia na škole aby nám z viacerých pesničiek urobili mix jednej. Potom boli na rad kostými. Ja budem mať baletnú sukňu a klasické baletky. Adam bude mať ryfle, biele tričko s krátkym rukávom a vysoké adidasy. Nina a Viki spolu s ďalšími troma dievčatami budú mať rovnaké kostými ako ja, len menej výrazné a Tomáš a ďalší štyria chalani budú mať podobné veci ako Adam.

Večer, pred predstavením som si v izbe na postel rozložila kostým, biele silonky a nové biele baletky. Sukňa a korzet boli lesklej čiernej farby s malými nebadanými ornamentmi. Mala som pripravenú aj čelenku s veľkým čiernym podlhovastým perom, ktoré budem mať pripnuté na boku hlavy. Od vzrušenia som skoro nezaspala. 

Ráno som sa zobudila na budík o 9:00. Je piatok, ale aby sme mali čas na prípravu, boli sme uvoľnení z hodín. Nervozita zo mňa opadla hneď, ako som vošla do vane s príjemnou morskou soľou z vôňou aloe. Po hodinke keď som vyšla, dala som si na tvár masku, ktorá mala farbu kaki, no ale mám po nej hladkú pleť, tak mi to nevadí. Kedže otec už bol v práci, raňajky som si urobila sama. Milujem variť, tak mi to problém nerobí. Možno to bude tými talianskymi koreňmi. Už ako malú ma dedko učil vo svojej reštaurácií robiť pizzu. Musela som sa usmiať nad mojím majstrovstvom a spomínam si, že deň čo deň som bola celá od múky a zašpinila som celú kuchyňu. Po dlhom rozmýšľaní som sa rozhodla pre vajíčka. Na panvicu som si dala trochu olivového oleja a pokým sa rozohrievala panvica, vajíčka som jemne vyšlahala v miske spolu s mrazeným hráškom. Zakiaľ sa robili vajíčka, krájala som si veľkú porciu zeleniny.  

Po raňajkách som si zavolala taxík a zajednala ho na 11:00. Nebudem vláčiť tašky z vecami v autobuse.

Keď som dovolala s Viki na skype bolo už 10:30, tak som sa začala chystať. Do kozmetickej tašky som dala všetky možné šminky a kozmetiku a kostým som dala do obalu na šaty. Baletky spolu s jednými náhradnými a čelenku som si dala do veľkej tašky, kde som si zbalila aj mobil, peňaženku a kľúče. Ešte som si zobrala veľkú flašu vody, pár tyčiniek a jablko. Presne na čas, zastalo auto pred domom.

Pred školou ma čakal Adam a cítila som aj z neho trochu nervozity. Keď som vystúpila celá ovešaná taškami, prišiel a pomohol mi s nimi.  

"Tak čo, pripravená?" opýtal sa ma z úsmevom.

"Hádam hej," zhlboka som vydýchla.

Bolo 11:30 keď som vošla do divadelnej šatne, kde sa už dievčatá malovali a česali pred zrkadlami. Skúška mala byť o 13:00, keď tu ešte nikto nebude a o 15:30 sa už začína vystúpenie. Vyobjímala som sa s každou a sadla som si pred zrkadlo vedľa Niny.  

"Normálne som nervózna už aj ja," usmiala sa na mňa.

"Kto by nebol? Dúfam, že sem prídu aj ľudia z vysokej, keď si ťa totiž všimnú, máš štipko u nich isté."

"Uvidíme, prosím ťa pomôžeš mi s touto čelenkou," počula som ako zahrešila a zasmiala som sa.

"Jasné. Hodí sa ti, je veľmi krásna," bolo to karmínovo červené brko prešité červenými drobnými kameňmi. Keď som jej ho upravila na miesto, sadla som si za stoličku a začala sa maľovať. Po nanesení make-upu som si namaľovala pery na tmavo červeno a Nina sa ponúkla, že mi namaľuje oči. Z výsledkom, ktorý som videla v zrkadle, som bola veľmi spokojná.

Skúšky prebehli dobre a kostými sadli. Keď bolo desať minút pred začiatkom, nervozita na mňa opäť doľahla. Stáli sme za ťažkou tmavou oponou a nakúkali sme do obecenstva, ktoré sa už celé zaplnilo. Uvidela som aj otca v druhom rade a keď ma zbadal, zakýval mi a obdaril ma povzbudzujícim úsmevom. V prvom rade boli najdôležitejší hostia a zástupcovia našej školy. Veľmi ma zaujíma, kto z týchto ľudí sú zo zahraničných škôl. No skôr, ako som sa stihla opýtať Niny, už riaditeľka vystúpila pred mikrofón na javisko a predniesla krátku reč. Keď sa začalo vystúpenie a stála som pred všetkými ľuďmi, na stres aj nervozitu som zabudla. Celé tancovanie prebehlo asi za 10 minút a keď som tancovala len ja a Adam, pri zdvýhačkách som mala neuveriteľný pocit tak isto aj keď som tancovala sama a cítila som všetky pohlady na mne. Zdalo sa to ako by sme vystupovali len minútu a už sa skončila hudba. Poklonili sme sa a vyšli do zákulisia. Všetci sa navzájom objímali a smiali a keď prišiel aj otec zdvihol ma zo vdychu a od pochvaly ktorú som dostala som sa až červenala. Potom ho vystriedal Adam, ktorý mi dal pusu na líce a na tvári mal úškľabok staršieho brata. No keď prišla riaditeľka a požiadala ma, aby som s ňou išla na bok od ostatných, tvárila sa vážne, bez znaku akýchkoľvek emócií.