24.časť

O pol tretej som už stála pred zrkadlom. Kulmovala som si dlhé vlasy a neustále som uvažovala o včerajšku. Až ostrí smrad ma prebral zo zasnenia. Bože! Pálili sa mi vlasy. Jemne som sa namaľovala a išla si obliecť pripravené šaty. Vonku nebolo o nič lepšie ako včera, ale aspoň nepršalo. Dala som si bledé rifle, šnurovacie topánky na hrubom opätku, volnú bielu košeľu a koženú bundu. Okolo krku som si omotala šál a do hnedej veľkej tašky som si zbalila potrebné veci.

Pred odchodom som sa ešte rozlúčila s otcom. Nastúpila som do taxíka a vodičovi som povedala adresu ktorú mi napísala Nik. Keď ma uvidela, široko sa usmiala a navrhla, aby sme si išli sadnúť do Starbucksu. S radosťou som súhlasila. Ja som si objednala čokoládové latté a Nik vanilkové so škoricou. Niečím mi pripomínala Ninu, no zároveň boli také rozdielne. Cítila som sa s ňou rovnako príjemne a mala som pocit, že si budeme rozumieť. Rozprávala mi historky s bratmi a ako bláznivé sme sa vkuse smiali asi tri hodiny.  

"Už ma bolí zadok, čo keby sme išli niekam von?" Navrhla som so smiechom.

"Jasné, máš na mysli niečo konkrétne?" Opýtala som sa a ešte si utierala slzy v očiach.

"Mám nápad! Poďme sa pozrieť do školy, mama tam ráno volala a sekretárka jej povedala, že zoznam by mal byť vyvesený poobede," povedala a už vstávala.

"Fajn, poďme," povedala som trochu zo stiahnutým žalúdkom. Nastúpili sme do auta a Nik nadiktovala vodičovi adresu.  

Keď sme prišli, veľmi som sa držala, aby som sa nerozbehla do vnútra. Všimli sme si, ako do vchodových dverí vchádzajú aj vychádzajú deti spolu s rodičmi. Niektorí boli nadšený, iný odchádzali s neutrálnymi tvárami. Vnútri sme sa pretlačili cez malý hlúčik ľudí a pozerali svoje meno. Nik zadržala dych a následne zvýskla. Všimla som si, že bola na 5. mieste. Ja som išla očami ďalej a modlila sa. Zrazu som očami zastala na 11.mieste a kútiky úst mi stúpali vyššie. Nadšene sme sa objímali ako dlhoročné sestry a gratulovali si. Hneď som volala otcovi a z jeho hlasu som cítila, aký je šťastný. Povedal mi, že sa oblečie a príde aj s papiermi aby som sa mohla zapísať, čo ma z prvu ani nenapadlo. Nik tu býva, takže pokojne sem môže prísť s rodičmi aj v pondelok, no ja už v nedeľu odlietam. Všimla som si starú pani za pultom, ktorá mi pohľad opätovala so širokým úsmevom.  

Behom pár minút prišiel otec. Predstavila som ho s Nik, ktorá sa tvárila prirodzene, milo a s úsmevom si s ním podávala ruku. Pri odchode som sa s ňou rozlúčila. Na ceste v taxíku som bola taká nadšená, že som zabudla aj na Thomasa. Pri zapisovaní som dostala rôzne letáky, medzi ktorými bol aj jeden na môj internát.  

Prišli sme do izby a ako prvé som zapla notebook. Naťukala som stránku môjho budúceho nového bývania a klikla na priečinok s fotkami. Počet postelí v izbách bol podla priplatenia. Každá izba mala malú kúpeľňu kde bolo wc, sprchový kút, umývadlo, pár skriniek a zrkadlo. Postele boli priemerne veľké a celý nábytok a vybavenie bolo takmer nové pre rekonštrukcie. Nevedela som sa dočkať. No zajtra mám narodeniny a Tom mi mal zavolať. Celý deň nič, ani zmeškaný hovor ani smska. Povedala som si, že si nebudem kaziť šťastnú náladu a mobil som vypla. Pustila som si televíziu, kde išiel môj obľúbený seriál, ktorý pozerávam doma na internete, pretože to u nás nechodí. Dávali časť iCarly v ktorej hosťovali One Direction. Opäť som sa smiala na vtipných scénkach a nepotrebovala som ani titulky. No keď sa program už skončil, bola som taká unavená, že som v tej istej chvíli ako som vypla telku zaspala.