19.časť

Ráno som sa zobudila na zvuk mobilu v taške. Ešte zo zavretými očami som sa v nej prehrabávala a konečne ho zdvihla.

"Ahoj!" Pozdravil ma Tomyho nadšený hlas.

"Ahoj, preboha ty nespávaš alebo čo?" Opýtala som sa ho.

"Zase som ťa zobudil? Prepáč ale už je obed," zasmial sa a keď som sa pozrela na hodinky vedľa postele hneď som sa zobudila.  

"To som si neuvedomila, prepáč." Ospravedlnila som sa so smiechom.

"Nevadí, povedz mi radšej aký bol let?"

"To je na dlhšie, stretneme sa teda v stredu?"

"Jasné, ešte si zavoláme. Mám robotu, tak zatiaľ ahoj," pozdravil ma.

"Okej, pa."

Otec nebol v izbe, len mi nechal na jeho posteli papierik. Išiel sa dolu najesť. Vošla som do vane, osprchovala som sa a umyla si zuby. Vlasy som si prežehlila a na tvár som si dala len krém. Ešte z nevybalených vecí som si obliekla bledé džínsy s opaskom, obyčajné biele tričko ktoré som si zapravila do rifiel a na nohy som si obula šnurovacie hnedé topánky na hrubom opätku. Aj keď boli vyššie, stále boli pohodlné a tento štýl sa mi veľmi páčil. Zo stolíka pri dverách som zobrala kľúče od izby a zamkla som.  

Po pár opýtaniach som došla do hotelovej reštaurácie. Otec sedel pri okne za malým stolom pre dvoch. Keď ma zbadal, zakýval mi a zamierila som k nemu.  

"Ahoj, ako si sa vyspala? Nechcel som ťa budiť, tak som išiel sám," povedal mi.

"Nevadí, idem si niečo zobrať a prídem." Bola tu aj samoobsluha, ale videla som, že tam už moc jedla na obed neostalo tak som išla k pultu. V ponuke bolo dosť na výber a objednala som si bravčové mäso so šampiónovou omáčkou a ryžou. Mladá čašníčka si zapísala moju objednávku, číslo stola a na pitie som si ešte objednala minerálku s citrónom.

Išla som si sadnúť naspäť k otcovi a po pár minútach mi doniesli jedlo. Otec si objednal od mladej čašníčky kávu a pustili sme sa do rozhovoru.

"Tak, zajtra poobede sú tie príjmačky. Dnes by sme mohli pobehať po pár pamiatkach a meste?" Opýtal sa ma.

"Jasné," povedala som mu z plnou pusou, načo sa zasmial.

Po obede sme išli do izby a otcovi volal niekto z práce, takže som sa zavrela v izbe a vykladala si veci na vešiaky a do šuplíkov. Na vrch komody som si dala parfum, spreje a ostatnú kozmetiku. Dohodli sme sa, že pôjdeme najskôr do Múzea Madame Tussaud, na Tower Bridge, Big Ben a vedľa neho pôjdeme pozrieť aj na Westminsterský palác. Už sa neviem dočkať. Zakiaľ otec z niekým z práce volal na skype a dohadoval sa, dala som si sprchu. Vo svojej izbe som asi desať minút stála pred skriňou a nevedela čo na seba. Dnes svietilo príjemné slniečko, tak som sa rozhodla, že si dám bledé rifle, biele tielko, na vrch čierne sako a čierne balerínky. Vlasy som si nechala rozpustené a na hlavu som si dala klobúk. Do čiernej tašky som si dala mobil, peňaženku s dokladmi, servítky a pár drobností.

Na krk som si dala pár strekov parfumu a vyšla som z izby. Otec mal košeľu, na tom tmavo modrý sveter, rifle a topánky. Od jeho parfumu voňala celá izba a v ruke držal malú taštičku.

"Tu máš foťák," podal mi malý Nikon a bola som rada, že ho doma nezabudol.  

"Nejaký si nahodený," poznamenala som zo smiechom uštipačne.

"Veď aj ty," zasmial sa aj on.

Nastúpili sme do taxíka a za tú chvíľu som stihla urobiť niekoľko fotiek. Z prvej návštevy Londýna chcem mať zaznamenané doslova všetko.