Zvraštila som obočie a myslela som, že asi odpadnem. Oči mi išli
vybehnúť s jamiek. To sa mi musí snívať. Keď som vyšla a
prechádzala tentoraz radšej druhou stranou k môjmu miestu, cítila
som na sebe jeho pohľad. Na twitteri som si otvorila jeho fotky, aby
som si to overila, ale mala som pravdu. Ten druhý chlapec, bože ako
sa volá? Rýchlo som si našla jeho meno. Áno bol to Niall Horan a
kučeravý chlapec bol Harry Styles. Pozrela som cez miestnosť a
videla som, ako si tiež nasadil slúchatká a mal zavreté oči.
Vedľa neho som videla zvyšných chlapcov zo skupiny. Bolo mi už
jasné prečo bol na letisku ten ošiaľ. Srdce mi búšilo, ani neviem
prečo. Rozhodne ma nechytali hysterické záchvaty, to určite nie, veď som neni ich fanúšik a sú mi v podstate ukradnutí. Ale prečo
sa mi musel stať ten najväčší trapas práve pred celosvetovo
známou hviezhou? Keď toto poviem Nine, ani mi neuverí. Do pristátia
zostávali nejaké dve hodiny. Vypla som notebook a pustila si
pesničky.
Zo spánku ma zobudila letuška. Keď som otvorila oči, povedala mi,
aby som si zapla pás kôli pristávaniu. Otec ho mal zapnutý stále,
takže pokojne spal.
Keď sme už pristáli a ľudia vystupovali, všimla som si, že
chalani sú tu už neni. V letiskovej hale bol ten istý ošiaľ ako v
Mníchove, iba že omnoho väčší. Tie pištiace dievčatá mi už
začínali liesť na nervy, no po hneve sa vo mne vystriedal smiech.
Prestala som sa tým zaoberať a prvý krát som si všimla krásne
Londýnske letisko.
Na taxík sme čakali asi 20 minút. Keď sme už nastúpili, otec
podal šoférovi papierik, kde bola adresa nášho hotela.
Po asi pol hodine sme konečne zastali. Hotel bol takmer v centre
Londýna. Bol to veľmi pekný, malý hotelík. Izbu sme tu mali
rezervovanú až na zajtra, takže ak nebude nič voľné, budeme
musieť ísť na jednu noc inam. Prišli sme na recepciu a zatiaľ čo
sa otec rozprával s pracovníčkou za pultom, obzerala som si krásnu
vstupnú halu. Samý mramor a pekné červené koberce. Z môjho
pohľadu bol na ľavej strane vchod, v strede išlo dvojité schodisko
po oboch stranách smerom hore, na pravej strane boli dva výťahy a
za nimi boli dvojité dvere niekam do ďalšej miestnosti. Keď si otec
bral kľúče od mladého dievčaťa, vydýchla som si. Kufre sme si
naložili na prevozný vozík a zamierili k výťahu. Okolo
prechádzali ľudia rôznej kultúry. Videla som muža v obleku s telefónom v ruke, ale aj ženu v pestrých indických šatách ovešanú
zlatými šperkami. Tento hotel nám odporučil otcov kolega. Mal
štyri hviezdičky, no otec bez problémov povedal, že zaplatí tú
cenu, ktorá nebola ani vysoká. Nechcel spať v nejakom hostely na
okraji mesta. Budeme tu týždeň a chcel si to tu užiť ako
normálnu dovolenku.
Keď som otvorila dvere do našej izby, bola som milo prekvapená.
Boli to dve izby plus kúpeľňa. Myslela som si, že budem s otcom v
jednej posteli, no keď som zistila, že budem mať vlastnú izbu, od
nadšenia som zvýskla. Zabrala som si druhú izbu, do ktorej sa
vchádza z tej prvej. Na ľavej strane bol balkón s bielymi závesmi
na ktorých boli ešte ťažké zelené spojené zlatou sponou. V
strede izby bola postel ktorá nebola dosť veľká pre dvoch, ale pre
jedného bola veľká až až. Bola to vysoká, mäkká typicky
anglická postel. Pri jej nohách bol malý podlhovastý stolík, kde
bolo pár praliniek na malom podnose. Na pravej strane bola tmavo
hnedá skriňa, vedľa nej komoda a nad ňou bolo podlhovasté
zrkadlo. Nábytok bol v tom istom štýle, bol tmavý a pripomínal
tak trochu typicky starý štýl. Steny boli bledo béžové a ten
kontrast bol krásny. Do kúpeľne sa vchádzalo z prvej izby. Bola
tam vaňa, záchod a umývadlo so zrkadlom. Kúpeľňa mala tiež malé
okno s bielym závesom. Kufre, ktoré som mala ešte pri dverách, som
si zobrala do izby. Uvedomila som si, že som si ešte nepozrela výhľad z okien a keď som otvorila balkónové dvere a vyšla na
vzduch, ten výhľad mi vyrazil dych. Naša izba bola umiestnená v
prednej časti hotela, takže som videla vchod, okolo som videla
staré budovy ktoré som si zdola nevšimla. Nočný Londýn je
naozaj krásny. Boli sme na štvrtom poschodí a keď som si všimla v diaľke osvetlený Big Ben, zavola som otca.
"Takže sa ti tu páči?" Opýtal sa ma.
"Že sa pýtaš, je to tu krásne. Naozaj," odpovedala som
z úsmevom a znovu sa zahľadela na tú krásnu scenériu.
"To som rád, ale mali by sme ísť už spať." Pozrela som
sa na hodinky na ruke a bolo pol druhej ráno.
"Dobrú noc," zaželal mi otec a zatváral dvere mojej
izby. Bola som natoľko unavená, že som sa ledva stihla prezliecť
do pyžama a už som zaspala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára