11.časť

Hneď ako sme nastúpili do auta som zaspala. Asi po dvoch hodinách som sa zobudila na svitajúce slnko. Pozrela som na mobil a bolo 5:00. Sedela som na zadnom sedadle a tak si ešte nevšimli že som hore. Zahľadela som sa z okna a až po pár sekundách som si uvedomila, že už sme skoro na mieste. Črtal sa mi neuveriteľne krásny pohľad z kopca jedného vrchu. Práve sme vychádzali z mestečka. Starkí majú dom len pár minút za ním. Okolie lemovali vysoké kopce ponad ktoré vychádzalo slnko a všade bol ešte povlak rannej hmly. Dom bol presne taký, aký som si pamätala z minulého roka. Okolo domu boli stromy a pod kopcom na ktorom stál boli viniče. Okolo bola len zelená tráva. Viedla k nemu dlhá kľukatá cesta. Z môjho výhľadu neboli vidieť malé stajne za domom, no neviem sa dočkať, až pôjdem pozrieť môjho krásavca.

Keď sme boli už skoro doma, videla som, ako niekto vyvádza kone na lúku. Moje nadšenie si všimla babka ktorá mi po taliansky povedala.

"Určite sa ani on nevie dočkať až ťa uvidí," odvetila.

"No to určite, jemu stačí ovos a mrkva. O viac sa nestará," povedala som tak isto po taliansky z úsmevom.

"To by si sa čudovala," zamiešal sa do rozhovoru dedko a hneď na to si zívol asi piaty krát čo som si všimla od vtedy ako som sa zobudila. Ani som sa nečudovala, keď museli vyraziť z domu o pol noci aby pre mňa stihli prísť na čas.

Keď sme prešli pasienky, zastali sme pred domom. Bola som prekvapená, že vidím tetu Mariu spolu s ujom a ešte viac keď tam stáli aj Anna a Bella. Keď som otvorila dvere hneď sa z výskotom na mňa vrhli.  

"Ciao!" Zvolali obidve a poriadne sme sa vyobíjmali. Za ten rok sme boli v kontakte akurát tak na skype.

Ako sme išli hore schodmi spolu s mojimi taškami, nestačila som sa dívať. Za ten rok sa to tu na novo vymaľovalo a prebehli tu nejaké rekonštrukcie. No keď som prišla do mojej izby, na nej nebolo nič nové. Tmavo hnedý, mohutný drevený nábytok sa leskol pri lúčoch vychádzajúceho ranného slnka pomedzi dlhé biele závesy. Mala som izbu aj z balkónom, miesto skrine som mala malý šatník a moja izba mala aj vlastnú malú kúpeľňu, kde som mala záchod, rohovú sprchu, umývadlo a zrkadlo. Izbu som mala vymaľovanú na oranžovo a moju postel som milovala najmä pre jej veľkosť. Vedľa postele som mala dva malé stolčeky, na jednej bola lampa a na druhej fotografia mojich rodičov. Podišla som k nej a zotrela jemný prach zo sklíčka. Moja izba, vlastne celý dom sa nepodobal na nič čo by bolo na Slovensku. Bol typicky talianskeho štýlu.

Anna sa hneď hodila na postel.

"No čo aký bol let?" opýtala sa z úsmevom.

"Pokojný," vynechala som malý detail o tom, že som tam spoznala Toma, pretože by ma zasiahli paľbou otázok na ktoré som bola príliš unavená.

"Tento rok tu budeš tiež celé dva mesiace?" Opýtala sa ma Bella a sadla si na roh postele.

"Nie, bohužiaľ tu budem môcť byť len tri týždne," odpovedala som so smutnou tvárou a pokrčila ramenami.

"Ako to? Prečo?" Opýtali sa ma naraz.

"O mesiac totiž musím byť v Londýne .." vyrozprávala som im o školskom vystúpení aj o prijímacom pohovore v Anglicku.

"To je super, ale predsa len tu budeš príliš krátko," trochu našpúlila pusu Anna, "ale sme radi aj za tie tri týždne," hneď dodala z úsmevom Bella. Boli úplné protiklady čo sa týka správania. Anna, čo mala na srdci to na jazyku a mala trošku výbušnú povahu, zatiaľ čo Bella sa snažila s každým vyjsť a každému vyhovieť. No čo sa týka výzoru bolo úplne jasné, že tie dve sú dvojičky. Mali dlhé tmavohnedé vlnité vlasy. Boli chudé a zo stredomorského slniečka do bronzova opálené, oči mali farby tmavej kávy a ich smiech bol počuť na míle ďaleko.

Rozprávali sme si novinky z celého roka, a zrazu sme začuli klopanie na dvere.

"Raňajky sú na stole, poďte jesť," prišla nám oznámiť babka. Tak sme sa zdvihli a keď sme prišli do kuchyne, na stole už bolo kopec jedla. Bolo tam čerstvé pečivo, lievance, vajíčka, šunka, syry, tvaroh, džemy, zelenina, ovocie, čaj, káva, kakao aj pomarančová šťava. Všetci už sedeli za stolom a ja som si sadla medzi Bellu a dedka. Na tanier som si dala lievance, natrela džemom a javorovým sirupom, tak ako to mám rada, do hrnčeka naliala kávu na prebratie a začali sme jesť.